nobody

Hahah, možno si niektorí pamätáte ako som na začiatku decembra napísal článok s obdobným nadpisom. Hlavu som mal plnú vianočných trhov a spania v škole. Písomné maturity mám za sebou, prihlášky na výšku sú už dávno odoslané. Čo myslíte, zmenil sa konečne môj postoj k učeniu? Prišiel už ten správny impulz, ktorý by ma donútil zamakať?

Až teraz som sa čistou náhodou dostal k predvolebným preferenciám z 13. marca a ostal som vážne v šoku.

Bol starý, tvár mal posiatu vráskami, v ktorých bol vpísaný jeho život. Napriek pokročilému veku bola jeho myseľ čistá, vnímal dokonca viac ako väčšina ľudí. Jeho oku neunikol ani najmenší detail. Dlhé chvíle si krátil vychádzkami po meste.

Vôbec nie som impulzívny človek. Možno to tak niekedy nevyzerá, ale naozaj potrebujem mať veci dopredu naplánované, a ak sa niečo náhodou zmení, tak sa ťažko prispôsobujem. Dnes som urobil výnimku a teraz som šťastný.

Dnes ráno ma zobudilo zvonenie môjho mobilného telefónu. Bola to mama. Hovorila, že dneska stretla Dávida, môjho kamaráta, z čias, keď som tam ešte býval. Povedal jej, že ide dnes na pohreb do susednej dediny. Mama nebohého nepoznala, a tak mi povedala len toľko, že mal tridsať rokov a zomrel na predávkovanie. Poznal som ho.