nobody

Vedel som, že to raz príde. Áno, som štvrták a tento rok maturujem. Neviem ako dlho mi to vydrží, ale momentálne ma to vôbec nejak extra neberie. Však mám ešte dosť času na prípravu. Práve začal október. Dočkať? Sakra! Sorry, sekol som sa, už je december. No dobre, ale aj tak to nie je ešte najhoršie.

Vek: 12, bydlisko: malá dedina Letné prázdniny začali pred dvoma týždňami. Ráno vstanem, vlastne nie ráno ale na obed. Slnko je už dávno vysoko na oblohe. Mama v záhrade a malá sestra sa hrá s našim psom Bobom. Ešte som nedojedol a už stojí pri dverách kamarát Dávid. Dojem a ideme do parku, pozrieť sa, či už je bazén napustený. S radosťou zisťujeme, že Pišta zabudol vypnúť hadicu a bazén takmer preteká. Je čas na „rannú“ cigaretu. Ideme hlbšie do parku, aby nás náhodou niekto nezbadal a zapálime si. Po cige si pretrieme prsty trávou a dáme si žuvačku, aby sme náhodou doma nevzbudili podozrenie.

Tento rok som síce dokázal konečne prestať fajčiť, ale podľahol som ešte väčšej droge, ktorá nesie meno kniha. Keď prídem domov unavený zo školy alebo práce, už nezapnem televízor ako kedysi, ale siahnem po dokonalej kombinácii – Kniha, posteľ, káva. Samozrejme, knihy som nezačal čítať tento rok, ale objavil som úžasnú inštitúciu – Áno, je to knižnica. Predtým som čítal poväčšine knihy, čo sme mali doma alebo, ktoré som dostal. Teraz si knihu najprv vytipujem na internete, kde je množstvo recenzií a diskusií k jednotlivým knihám a ktoré ma zaujmú, tie si požičiam. Vďaka tomuto systému som tento rok objavil množstvo perfektných kníh a v tomto blogu skúsim stručne opísať tie, ktoré vo mne vzbudili nezabudnuteľné pocity.