nobody

Presne tak som sa dnes dostal do poslednej fázy čakania u mojej obvodnej lekárky. Prvú osobu, čo som si začal viac všímať, bola staršia dáma s deckom, ktoré prišli akurát, keď som dočítal časopis. Očividne to bola babička, ktorá zaskakovala zaneprázdnených rodičov. Táto postaršia dáma, na moje počudovanie nezamierila k voľnej sedačke, ale ostala stáť pred dverami ordinácie. O chvíľu sa dvere ordinácie otvorili a sestrička zavolala: „ďalší!“ Hmm, a v tom momente vyštartovala starostlivá babička, že ona je na rade. Dalo sa čakať, predbiehačka sa nájde v každej čakárni. Pán, ktorý bol na rade len niečo zamrmlal a hneď kapituloval a sadol si na svoje miesto. Hovorím si: „pohoda, take it easy!“, veď aspoň sa nenudím.

Po chvíľke som si začal všímať inú osobu v čakárni. Bol to asi šesťročný blonďatý chalan. Sedel za detským stolíkom s hračkami a furt mlel niečo dokola. Tak som sa započúval, a to, čo som počul ma dosť prekvapilo. Chlapec opakoval týchto pár viet - Naša Zem je jedna z planét Slnečnej sústavy, ktorej stred tvorí hviezda zvaná Slnko. Zem obieha okolo Slnka po orbite. Rýchlosť sa mení v závislosti od polohy k slnku. Čas obehu Zeme okolo Slnka je 365 dní 48 minút 48 sekúnd a označuje sa ako tropický rok. - Najlepšie na tom bolo, že chalan si vždy vybral inú osobu v čakárni, ktorej toto referoval a pritom vždy na konci vety zvyšoval hlas a ukazoval pritom prstom na svojho “žiaka“. Celá čakáreň bola v tom momente v kŕči. Ja som sa smial ešte aj keď toto divadlo zopakoval niekoľko krát.

Zaujímavé, ale dneska boli v čakárni poväčšine zasrani vo veku od päť do desať rokov. Preto ďalším bodom dnešného čakárenského programu bol zasa chalan. Mohol mať tak osem rokov. Jeho otec sedel na sedačke a poviem vám, bol to riadny hlavohruď, taký typický bratislavský vyholený taťko, ktorý sa tam určite doviezol na aute s pohonom 4x4. No, ale späť k chalanovi. Musel to byť taký ten typický hipochonder, ktorý, keď si zmyslí, že nechce ísť do školy, tak akože ochorie. Prvé, čo začal robiť, boli bodybuilderské pózy, ktoré pravdepodobne pochytil od tatka. Keď zistil, že o jeho osobu v čakárni už ľudia nejavia veľký záujem, začal posilňovať s takou tou malou detskou stoličkou. Zdvíhal ju nad hlavu, až som sa čudoval, jak to také malé decko môže dokázať. Chlapcovi očividne dvojfázový tréning nestačil, tak pridal tretiu fázu- začal vykrikovať nadávky na celú čakáreň. No v tom naňho jeho veľký tatko niečo zhúkol. Nerozumel som, čo naňho zakričal, ale potom nastalo také ticho, že som sa skoro začal kŕčovať znova.

Vždy som si myslel, že nič horšie ako čakanie v čakárni nie je, ale očividne som sa mýlil. Naopak, keď si trocha začnete všímať, čo tam tí ľudia stvárajú, tak vám ten čas utečie ani neviete kedy. V každom prípade som sa dnes dobre zabavil na predstavení s menom Čakáreň.