nobody

Prvá cigareta
No, ale poporiadku! Mal som asi osem rokov, keď som sa prvý krát pokúsil fajčiť. Môj brat mal desať a jeho kamoši už pravidelne fajčievali. Samozrejme hľadali na sídlisku také miesta, kde by ich nikto nenachytal pri čine. Preliezali plot starej základnej školy a v jej dvore sa oddávali tabakovým radovánkam. Jedného dňa ma zavolal, že mám ísť s ním, že ma naučí fajčiť. Ja som neváhal a šiel som s ním. Vysvetlil mi ako mám šluknúť, no napriek tomu som to vždy potiahol iba do úst. Nakoniec sa mi to podarilo vďaka zázračnej formulke – hhhhhh mama ide. Po prvom šluku som sa rozkašlal, no po ďalších to už nebolo také hrozné. Samozrejme mi to vôbec nechutilo, ale bol to zvláštny pocit, robiť niečo zakázané. Za to napätie mi to vtedy určite stálo.

Začiatky mojej fajčiarskej kariéry
Mal som asi dvanásť rokov. Už som žil na dedine a môj brat už bol tuhý fajčiar. Ja som sa tomu vyhýbal, jednoducho som to nepotreboval. Každé ráno, keď sme išli do školy, fajčil môj brat aj s jedným kamošom počas celej cesty na autobusovú zastávku. To by nebol môj brat, aby ma znovu nezačal nahovárať. Zo začiatku som sa nenechal, no ako som sa čoraz viac dostával do stavu puberty, mal som potrebu nejakým spôsobom na seba upozorniť. A tak som jedného pekného slnečného dňa začal moju fajčiarsku kariéru.

Vrchol mojej fajčiarskej kariéry
Zo začiatku nám s kamošom stačil balík na týždeň. Rituál fajčenia sa opakoval pravidelne dvakrát do dňa – pred školou a po škole. Neskôr, keď mi zachutilo pivo, tak sa to zvrhlo na tabakové orgie. Fajčiari určite vedia ako chutí cigareta pri dobre vychladenom orosenom krígli piva. Nastalo obdobie kedy som fajčil asi päť cigariet denne a už sa konečne dalo tvrdiť, že som závislý a nerobím to už len pre image. Do šestnástich rokov som svoju dennú dávku dokázal zdvojnásobiť, pričom cez víkendy bežne padli aj tri balíky. Pamätám si ešte ako sme s bývalým riaditeľom a školníkom prefajčili celý ôsmy ročník za školou alebo priamo v riaditeľni. No, potom som sa presťahoval do Bratislavy a všetko sa zmenilo. Netuším ako som vtedy prestal s fajčením, jednoducho závislosť zmizla spolu s mojimi starými kamošmi. Potom nasledoval rok bez cigariet.

Dva krát do tej istej kaluže neskočíš? Heheh...
Normálny človek by asi nebol taký blbý, ale ja som bol. Myslím, že to bolo začiatkom letných prázdnin, keď som oslavoval sedemnástku. Kúpil som si na svoju oslavu balík cigariet, pričom som si povedal, že keď oslavujem, prečo nie? No, keď som dofajčil o tri dni po oslave poslednú cigu z toho balíka, tak sa niečo stalo. Dostal som chuť na ďalšie cigarety. Nechápem ako sa vo mne po roku nefajčenia mohla zobudiť závislosť. Jednoducho som neodolal a začal som si znovu vychutnávať pôžitok z tabaku.

Pokusy prestať
Chcete počuť, koľko krát som prestal s fajčením? Hmmm...veľmi tuho premýšľam, no nakoniec zisťujem, že sa to nedá spočítať. Určite to bude niečo cez sto pokusov. Niektoré pokusy zostali pri pár hodinách, no niektoré trvali týždne. Každý pokus prestať som prežíval to isté. Prvé tri dni ste mali skôr taký pocit zotrvačnosti, proste len vybehnúť von a zapáliť si. Po troch dňoch už nešlo len o psychiku. Bolesti brucha, hlavy, nesústredenosť a nervozita neboli žiadnou výnimkou. Asi po týždni prichádza asi najhoršia fáza, kedy som mal intenzívny pocit, akoby mi išlo roztrhnúť pľúca. Neviem to presne opísať, ale sú to skutočné muky.

Súčasnosť
Pochopil som, že ten prvý týždeň proste musím prekonať a potom to bude len lepšie. Naskytla sa mi skvelá príležitosť prestať v podobe angíny, kedy som týždeň vôbec nemal chuť na cigu. Po tomto týždni síce prišiel absťák, ale určite sa to nedalo porovnať s tým, čo som prežíval pri iných pokusoch prestať. Mesiac som sa cigarety ani nedotkol, dokonca, ani keď mi niekto ponúkal. Potom prišla stužková a ja som si povedal, že takáto vec je len jeden raz v živote a preto ju treba primerane osláviť. Samozrejme s cigaretou v hube. Odvtedy som bol ešte asi na piatich podobných oslavách a na každej som fajčil. Počas pracovného týždňa som sa ale cigarety vôbec nechytil. Od poslednej oslavy ubehli dva týždne počas, ktorých som vôbec nefajčil, no balík, čo mi z tej oslavy ostal, nosím so sebou. Je to taký motivačný balík, ktorým si chcem dokázať, že mám pevnú vôlu.

V tomto momente
Práve teraz sedím v robote, pričom tu už štyri hodiny nebol ani jeden zákazník. Čas sa vlečie a oči ma už bolia z čítania kníh. Rátam hodiny, minúty, dokonca sekundy do záverečnej. Začínam pociťovať menšiu nervozitu. Myslím na cigarety, ktoré ma donútili písať...

Práve trhám posledný balík, ktorý je naozaj tým posledným...ničím cigarety vo vnútri.

Ostala posledná...

Odolám?