Slušne oblečený som sedel v kaviarni už o pol hodinu skôr jak som mal. Samozrejme mal som troška nervy, veď predsa to bol môj prvý vážny pracovný pohovor. To som ešte netušil, že sa v ten deň dobre zabavím, lebo to, čo nasledovalo sa dá opísať iba americkou skratkou – LOL.
Presne v dohodnutý čas dorazil do kaviarne chlapík, ktorý mohol mať takých 22-24 rokov. Z prvého dojmu som mal trochu nepríjemný pocit, keďže jeho tvár pôsobila dosť komicky. Keďže sa nezvyknem smiať z telesných defektov iných ľudí, udržal som vážnu tvár a postavil som sa, lebo očividne niekoho hľadal. Mal na sebe oblečené nejaké old school sako a čiernu koženú kabelu. Doslova vyzeral ako paródia na podnikateľa. Keď ma uvidel, tak ku mne vykročil a nastavil ruku. Predstavili sme sa a posadili sa. Chvíľu sme mlčky sedeli a očividne čakal kým ho napadne jak začať. V priebehu toho mlčania som zažil ďalší duševný LOL. Na jeho saku, na mieste, kde má človek srdce mal pripnutý odznak. LOL. Neuveríte, čo na ňom bolo. Z jeho saka sa na mňa usmieval odznak Mickey Mousa. V duchu som si povedal, že aspoň počkám, nech mi vysvetlí o čo v tej robote vlastne ide.
Chlapík pomaly vytiahol notes zo svojej koženej kabely. Bol to dokrkvaný starý školský notes. Stále som vedel zadržiavať smiech. A v tom to prišlo. Toto mi naozaj neuveríte. Chlapík vytiahol z kabely pero s motívmy Mickey Mousa. Všetci ľudia v kaviarni na nás upreli pohľad lebo som dostal taký záchvat smiechu, že koniec. Po pol minúte rozdýchavania som sa dal dokopy a ospravedlnil som sa mu. Chlapík očividne zneistel. Nasledovalo 20 minútové vysvetlovanie pojmov ako manažér, maklér a financie. Dosť ma to začalo nudiť, keďže úvod bol taký akčný, tak som ho poprosil či by nemohol prejsť k podstate tejto práce. Vytiahol leták, na ktorom bolo niekoľko lóg známych firiem a povedal, že to sú spoločnosti pre ktoré robia. A začal točiť niečo okolo každej spoločnosti - neskutočné kraviny typu – a hentá firma vyrába najlepšie šampóny proti vypadávaniu vlasov, potvrdil to ten a ten inštitút vo Švajčiarsku. Uvidel môj znudený face a hneď zmenil taktiku. Zrazu začal hovoriť o nejakých prezentáciach, na ktoré by som mal ísť do Olomouca. Že tento rok budú prednášať Gréci a že oni sú skvelý zabávači. Mne, ale stále unikala pointa celého toho divadla. Moja prvá otázka bola – Čo sa platí za tia semináre? Chlapík zadrel, že 1300 českých korún. Dal som mu najavo, že už pôjdem, no a vtedy začal s tým, že tie semináre nie sú povinné a že mi radšej vysvetlí, koľko budem zarábať. Podrobne mi opísal tri stupne, od najnižšieho postavenia po najvyššie. V prvej fáze by som zarábal od 10 000 do 20 000 – No nekúp to!!! Opisoval mi to, jak všetci ľudia strácajú život v práci a pritom je tak jednoduché zarobiť a užívať si. Vysvetľoval o tom aké je ťažké si dnes našetriť pre mladého človeka na vlastné auto alebo byt. No to mi už došla trpezlivosť a spýtal som sa ho, že kde parkuje, že by som rád videl jeho auto. On zadrel, že je v prvej skupine a preto chodí električkou. To som prežil LOL s číslom dva a myslel som si, že sa nezastavím. Ale on neprestal, furt si myslel, že by ma mohol ešte presvedčiť. Tak som vytiahol posledné eso z rukáva a zadelil som – Prepáčte, ale už by sme vážne mali ukončiť tento pohovor, síce ste na mňa zapôsobili s tým maturitným sakom vášho dedka, ale váš pán nadriadený Mickey Mouse na mňa zazeral celý pohovor. Chlapík sa v tom momente rozosmial a sám priznal, že dnes mu proste nejde karta. Podali sme si ruky a išli sme každý svojou cestou.
Na tento pohovor nikdy nezabudnem, lebo vlastne vďaka nemu som si našiel super brigádu. Napísal som do istej firmy, že by som mal záujem o brigádu a dohodol som si pohovor. Na pohovore s mojím šéfom som už absolútne nebol v strese, keďže som už jeden poriadny „pohovor“ zažil. A nakoniec to dopadlo dobre a robím tam dodnes. :D
Komentáre
aspoň vieš